Dnes je Štvrtok 23. novembra 2017, meniny má Klement a zajtra Emília.
Partneri: Spojená škola

Služby -> Psychologická intervencia

Mgr. Monika Longauerová (klinický psychológ DSS)
telefón: +421 2 59 10 09-24
email: longauerova@mokrohajska.sk

 

Psychologická intervencia je dôležitou súčasťou starostlivosti najmä o klientov, ktorí sú ubytovaní v zariadení a trávia väčšinu času mimo svojej rodiny ale aj klientov, ktorí prichádzajú na konkrétne aktivity s cieľom rozvíjať svoje schopnosti a zvyšovať kvalitu života.

Všeobecné informácie

Psychologická činnosť

Práca klinického pychológa v Gaudeamus - ZKR spočíva v nasledovných oblastiach činnosti:

psychodiagnostika, psychologická intervencia so zameraním na rozvoj komunikačných schopností, najmä asertivity či empatie, motivácie, zvládanie emočnej záťaže, adaptácia na zmenené zdravotné podmienky alebo prostredie, nácviky plánovania, časového manažmentu, stanovovania cieľov, poradenstvo a osveta (aj pre rodiny).

 

Možnosti a oblasti psychologickej pomoci pre ľudí so špeciálnymi potrebami

Mgr. Monika Longauerová
Klinický psychológ Gaudeamus - ZKR
 

Psychologická starostlivosť o telesne postihnutých klientov má svoje špecifiká a vyžaduje pozitívny vzťah aj skúsenosti v práci s ľuďmi so špeciálnymi potrebami.

Rôzne druhy zdravotného postihnutia či vážne ochorenia prinášajú osobitné problémy (sociálna izolácia, inkontinencia, partnerské a rôzne iné problémy, ...) a vyžadujú iný druh odborného prístupu ku klientovi.

Určite sa všetci zhodneme na tom, že zdravie je najcennejšia zo všetkých hodnôt. Pokladáme ho za samozrejmosť a kým sme zdraví, ani sa nad tým nezamýšľame. Podľa definície WHO je zdravie stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Zdravie nepociťujeme priamo, ale napríklad cez pocit istoty, fyzickej pohody, duševnej harmónie, uvedomujeme si potrebu aktivity a sebarealizácie, máme radosť zo života. Postupom času nám pomalšie alebo rýchlejšie pribúdajú rôzne zdravotné problémy. Obvykle máme čas ich postupne riešiť a liečiť sa, v krajnom prípade si na ne zvykať a postupne sa so situáciou vyrovnávať. Niekedy príde choroba náhle a zrazu sa musíme vysporiadať s vážnym zdravotným problémom. Vtedy sa zrazu zdravie dostáva do popredia – na prvé miesto zoznamu našich hodnôt. Mizne pocit pohody a istoty, dominuje neistota a obavy z budúcnosti, strach z následkov a komplikácií, strach z bolestí, zákrokov, operácií, pobytov v nemocnici. Niekedy človek prežíva aj pocity viny a výčitky, že sám v nejakej miere prispel k ohrozeniu svojho zdravia.

Vážne a dlhodobé ochorenie, alebo zdravotné postihnutie zmení psychiku človeka. Nastanú zmeny v prežívaní a prejavoch emócií, najčastejšie: obavy, strach, smútok, apatia, mrzutosť, negatívne naladenie, alebo zrazu prehnane euforická nálada, cynizmus, pesimizmus, precitlivenosť, emotívna labilita, psychosomatické prejavy, neurotické príznaky... Zároveň nastávajú zmeny v reaktivite a správaní: zvýšené vnútorné psychické napätie a reaktivita na vonkajšie podnety, napr. na hluk, zvýšená popudlivosť a pohybový nepokoj, ako dôsledok stresu,  zvýšenej únavy až vyčerpanosti, čo pacienti zle prežívajú a zvyšuje to ich tenziu, niektoré ochorenia sú naopak typické hypoaktivitou (zníženou aktivitou). U dospelých ľudí môžu postupne nastať zmeny osobnosti, najčastejšie sa objavujú pri telesných postihnutiach ako dôsledok poklesu sebavedomia a vzniku pocitu menejcennosti, ktorý nadmerne kompenzujú rôznymi negatívnymi spôsobmi, napr. nadmernou konzumáciou jedla či látok s rizikom vzniku závislosti, alebo sa izolujú a ochudobňujú sa o záujmy, niekedy v dôsledku poškodenia zdravia dochádza k dočasnému alebo trvalému zníženiu schopností, poruchám myslenia, reči, intelektu,…

Z psychologického hľadiska je smerodajná skutočnosť, ako človek vníma a prežíva svoj zdravotný stav. Či svoj zdravotný problém ako fakt reálne prijíma, alebo sa akceptovaniu skutočnosti bráni, ignoruje svoj zdravotný stav, obviňuje seba alebo iných, neberie do úvahy obmedzenia a zmeny spôsobené ochorením alebo telesným znevýhodnením . Akceptácia ochorenia a vynútená zmena doterajšieho spôsobu života znamenajú veľkú záťaž na psychiku človeka, najmä na adaptačné mechanizmy. Primeraná adaptácia – schopnosť vhodne reagovať na zmeny prostredia, je veľmi dôležitá, lebo vďaka tomu sa obnovuje vnútorná rovnováha osobnosti. Dlhodobá nevhodná forma adaptácie môže nadobudnúť formu abnormality a viesť k psychickým poruchám. Podobný problém nastáva aj vtedy, keď úraz alebo vážne ochorenie postihne člena rodiny. V rodine sú jemné a komplikované vzťahy a väzby, akákoľvek zmena sa prejaví na všetkých členoch ale podľa individuálnych rozdielov na každom inak. Najťažšie je to pre rodičov dieťaťa. V prípade postihnutia býva najtraumatickejší okamih krátko po narodení dieťaťa, kedy nie vždy najtaktnejším spôsobom bývajú rodičia oboznámení o tom, že ich dieťa „je iné“. Narodenie telesne alebo mentálne postihnutého alebo inak vážne chorého dieťaťa znamená nesplnenie pôvodného očakávania zdravého dieťaťa, na ktoré sa tešili, naopak znamená pre rodičov subjektívne aj objektívne očakávanie problémov. S touto skutočnosťou sa každý člen rodiny vyrovnáva individuálnym spôsobom. Väčšina rodičov prechádza podobnými štádiami emočných reakcií vyrovnávania sa s postihom, vážnym alebo letálnym ochorením:

  • Šok, zmätok, iracionalita, zmätok, derealizácia.
  • Popretie, negácia, útek, úniky, viera a hľadanie zázračného lieku a lekára, mysticizmus,…
  • Smútok, zlosť, úzkosť, pocity viny, hľadania vinníka, agresia na seba alebo na iného, sebaľútosť.
  • Štádium rovnováhy, postupné prijatie situácie, adaptácia, snaha starať sa a pomáhať pri liečbe dieťaťa.
  • Reorganizácia, situácia je realisticky prijatá, hľadajú sa optimálne možnosti na fungovanie rodiny.

Všetky štádiá sú veľmi náročnou záťažou pre rodičov a členov rodiny, ktorí potrebujú radu aj pomoc širšej rodiny a okolia. V tomto ťažkom období je správne obrátiť sa na psychológov so skúsenosťami v danej problematike, ktorí môžu rodičom poradiť, poskytnúť kontakt na rôzne terapeutické skupiny ľudí s podobnými problémami. Riziko je v tom, že posledné štádium nedosiahnu všetci znevýhodnení alebo ich rodiny. Pretrvávajúci smútok, neprekonané pocity viny, alebo strach o život blízkej osoby podmieňujú ambivalentný vzťah rodičov k dieťaťu, či medzi partnermi, je narušená rovnováha celého rodinného systému a človek  nedostáva potrebnú podporu a starostlivosť. Najčastejšie nevhodné postoje jedného alebo oboch rodičov k dieťaťu alebo aj dospelému znevýhodnenému bývajú:

1.) Hyperprotektivita – nadmerné ochraňovanie až obmedzovanie s cieľom ochrániť ho pred zhoršením zdravotného stavu. Možnými príčinami takéhoto prístupu môžu byť pretrvajúce pocity viny alebo hanba za nepriznaný negatívny postoj k dieťaťu. Ostaní členovia rodiny sa môžu cítiť zanedbávaní a môže dôjsť k narušeniu rodinných aj partnerských vzťahov. Neprimerane ochraňované zdravotne znevýhodnené deti nemajú dostatok stimulov na pohybový, intelektový či emocionálny rozvoj, sú menej samostatné a majú oslabené sebavedomie.


2.) Odmietanie -
 najčastejšie sa objaví, ak je zdravotné postihnutie veľmi výrazné a zjavné už od narodenia, takže sa nestihne vytvoriť pevné citové puto. Obvykle je dieťa odmietané len jedným z rodičov, často v dôsledku toho nastane rozpad manželstva. Ochorenie člena rodiny mení doterajší – čiže bežný spôsob života negatívnym spôsobom, najčastejšie nastávajú rôzne obmedzenia, ktoré človek subjektívne prežíva ako dočasné alebo trvalé zníženie kvality svojho života. Je nútený sa s týmito deficitmi citovo vyrovnať, často musí zmeniť celý doterajší spôsob života, trávenie voľného času a záujmy, zamestnanie. Náhla choroba alebo postihnutie znamenajú väčšiu záťaž na psychiku ako zmeny vrodené. Subjektívne každý prežíva pocit samoty a nepochopenia, často si sám zvolí spoločenskú izoláciu a uzatvára sa do seba.

Chronické ochorenie či zdravotné postihnutie je často spojené s bolesťou, alebo vyžaduje operatívnu liečbu, v dôsledku čoho dieťa alebo dospelý opäť musí znášať strach, odlúčenie od rodiny. Bolesť býva u detí často podceňovaná, dospelí sa snažia dieťa utíšiť či odviesť jeho pozornosť, ale neuvedomujú si, že keď človek bolesť nedáva najavo, neznamená to, že ju necíti. Psychológia zvládania choroby a bolesti pomáha riešiť zložité problémy, ako napríklad: či informovať človeka o jeho chorobe a možných následkoch, akceptácia ochorenia, možnosti zvládania bolesti, zmeny vzťahov v rodine a iné otázky.

Psychická záťaž a patopsychologické zmeny môžu nevhodne ovplyvňovať ďalší priebeh ochorenia a môžu byť zdrojom iných ochorení psychosomatického rázu. Vplyv psychologických faktorov na vznik chorôb je známy už oddávna. Pri psychickej záťaži sa mení tep, dýchanie, a iné procesy v organizme, čo spätne vplýva na prekrvenie a prekysličenie orgánov a tým ovplyvňuje ich fungovanie. Medzinárodná klasifikácia chorôb uvádza ako osobitnú kategóriu somatické choroby psychogénneho pôvodu, tzv. psychosomatické poruchy a choroby. Delia sa na: organické (vredy, astma,…), funkčné (potenie, tiky, sexuálne poruchy,…), nepriame (úrazy, obezita, závislosti,…). Závažnosť vzniku psychosomatických ochorení býva často podceňovaná, avšak výskumy ukazujú, že podiel psychogénnej zložky v klinickom obraze väčšiny somatických potiaží je 50% a viac. Je preto veľmi dôležité  naučiť sa zvládať stres napríklad realizovaním vhodnej relaxačnej techniky, snažiť sa udržiavať dobré medziľudské vzťahy, žiť naplneným životom, naučiť sa správnej životnej filozofii a spôsobu života.

Pre možnosť zvládnutia ťažkej situácie pre rodinu s postihnutým človekom je dôležité získať dostatok informácií o ochorení, možnostiach liečby, perspektívach a podobne. Neistota znásobuje utrpenie, keď človek nevie, čo môže očakávať, sťažuje sa možnosť postupne sa pripraviť a upraviť svoj život.   Často je na začiatku najväčší problém: správne určiť základnú diagnózu. To je základ pre vhodnú liečbu, stanovenie perspektív rozvoja aj plánovanie budúcnosti. Mnohé závažné ochorenia majú vysokú dedičnosť. Je dôležité poskytnúť rodičom informácie aj z tejto oblasti, pretože pre neliečiteľnosť niektorých závažných ochorení prichádza do úvahy ako jediné možné riešenie len ich prevencia.

Kvalitná a pravidelná psychodiagnostika je základným predpokladom pre určenie perspektív dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese, pre pochopenie osobitostí a špeciálnych potrieb dieťaťa aj dospelého, pre určenie vhodného prístupu pri liečebnom procese či komplexnej rehabilitácii, pri riešení porúch psychického vývoja rôznej etiológie, ako prevencia špecifických porúch učenia, pre voľbu správnej školy, smerovanie a voľbu povolania a podobne.

Základná diagnóza má často za následok aj rôzne sekundárne potiaže a problémy rôzneho rázu, ktoré ešte viac znížia kvalitu života. Zo zdravotných problémov je to najčastejšie inkontinencia - ochorenie, pri ktorom dochádza k samovoľnému a nekontrolovanému úniku moču alebo stolice v rôznej miere. Má za následok obmedzenie možnosti fyzických aj spoločenských aktivít a tým zníženie kvality života. Niekedy sa vyskytnú psychické poruchy rôznej závažnosti, ktoré je nutné správne diagnostikovať a včas začať s liečbou. V oblasti sociálnej je to izolácia, znemožnenie uspokojenia potreby sebarealizácie, nezamestnanosť, zhoršenie finančnej situácie a podobne. 

Ľudia so špeciálnymi potrebami musia vynaložiť viac námahy vo svojom každodennom živote, pri bežných aktivitách musia prekonávať prekážky (napríklad bariéry vo forme schodov,...), ktoré zdravý človek ani nevníma, dokonca ich sám vytvára. Každý z nás niekedy potrebuje radu či pomoc, a vtedy je najlepší okamih uvedomiť si, aké je dôležité myslieť aj na druhých. Niekedy stačí málo, mať otvorené srdce a myseľ a byť tu aj pre druhého človeka.

© 2006-2014 by GAUDEAMUS - zariadenie komunitnej rehabilitácie, Mokrohájska cesta 3, 845 12 Bratislava, All rights reserved.