O nás -> História
História nášho ústavu siaha až do roku 1936, kedy Spolok pre pečlivost o zmrzačených v roku 1936 kúpil pozemok Sidina pri Červenom moste. Tu začal Slovenský krajský výbor na čele s predsedom Prof.MUDr.Karolom Kochom stavať ústav pre telesne a duševne chybnú mládež. Zároveň však spolok kúpil na tieto účely aj budovy bývalej Patrónky – továrne na muníciu v Bratislave za 1600 000 Kčs kde 1.sept.1937 bola otvorená aj štátna ústavná škola. Keď však v roku 1939 bola novostavba ústavu na pozemku Sidina pri Červenom moste dokončená, zriadili v nej chudobinec , neskôr Štátny detský domov a napokon Vojenskú nemocnicu. Tak vyšla nazmar všetka snaha Spolku pre pečlivost o mrzákov na Slovensku a niekoľkých desiatok dobrovoľníkov a finančných prostriedkov z verejných zbierok v prospech mrzákov. Na sklonku druhej svetovej vojny musel byť ústav z priestorov na Patrónke evakuovaný , pretože budovy ústavu sa nachádzali v blízkosti vojenských objektov, ktorým hrozilo bombardovanie. Pri ústupe fašistická armáda zničila podpálením 2 budovy na Patrónke./v súčasnosti DSS Rosa. Po skončení vojny v máji 1945 začína sa nová etapa na troskách zničeného ústavu.
V roku 1955 bol menovaný za riaditeľa ústavu MUDr.Viliam Mikič, ktorý začal uplatňovať koncepciu komplexnej starostlivosti o telesne postihnutú mládež. V priebehu rokov 1956-1958 bolo zriadené liečebné oddelenie, lôžková časť , operačný trakt , internát, RTG pracovisko, ambulancia so sadrovňou, biochemické laboratórium, fyzikálna terapia, vodoliečba, bazénik, rehabilitačná telocvičňa. Kapacita ústavu začína byť v tomto období nedostatočná a keď sa 1.10.1960 ujíma funkcie riaditeľa Miroslav Frehár, začína sa aj jeho boj o výstavbu nového moderného ústavu s kapacitou 300 postelí. V apríli 1961 sa pristúpilo k projekčnej príprave, a v roku 1964 je vydané stavebné povolenie a začína výstavba nového ústavu na pozemkoch pri Lamačskej ceste v súčasnosti Mokrohájskej ulici. Stavba s plánovaným rozpočtom 16 218 500 Kčs mala byť dokončená v marci roku 1967 a pozostávala z 2 internátov s kapacitou 250 postelí a administratívou, liečebno-lôžkovej a školskej časti, kuchyňou, jedálňou, javiskom s premietacou kabínou, práčovní, garáže, telocvične a samostatným bazénom o rozmeroch 25x12 metrov. Pre zamestnancov bolo postavených 14 bytových jednotiek . Časový termín stavby sa z rôznych príčin nedodržal až napokon 1.9.1968 sa sťahuje ústav do nových priestorov, pričom v starom ústave ostávajú chovanci s kombinovanými chybami. Odovzdaním nového ústavu do užívania sa uskutočnil 30 ročný sen sociálnych pracovníkov a všetka práca a snaženie sa zameria na komplexnú starostlivosť o postihnutých. A tu sa začína písať história nového ústavu, v súčasnosti známeho pod názvom GAUDEAMUS- zariadenie komunitnej rehabilitácie - „Mokrohájska“.
Preto v tomto roku oslavujeme 50 výročie „ nového ústavu“, pretože reprezentuje veľmi významnú etapu v kontinuálnej službe telesne znevýhodneným deťom , dnes „ ľuďom so špeciálnymi potrebami „ a spája sa práve s budovou na Mokrohájskej. Nový ústav začal plniť svojimi priestorovými podmienkami základňu pre skutočne komplexnú starostlivosť , o ktorú sa odborníci z rôznych rezortov tak dlho usilovali. 1.september 1968 otvoril novú modernú etapu poskytovania komplexných sociálnych služieb a začala sa tvoriť história nášho zariadenia. V tom istom roku udelil prezident Československej socialistickej republiky generál Ludvík Svoboda kolektívu pracovníkov Ústavu sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež v Bratislave za príkladné plnenie pracovných úloh vyznamenanie „za vynikajúcu prácu“, ktoré prevzal vtedajší riaditeľ Miroslav Frehár.